Geografické údaje
Obec Klubina sa nachádza v severozápadnej časti Slovenska pri hraniciach s Českou republikou a Poľskom v Kysuckom podolí na sútoku Kysuce. Vzhľadom na príslušnosť ku geomorfologickým celkom patrí do Vonkajších Západných Karpát, z geologického hľadiska sú to treťohorné flyšové súvrstvia - striedanie pieskovcov a ílovcov. Vzhľadom na klimatické pomery sa Klubina nachádza v mierne teplej oblasti s dostatkom zrážok(850-900mm). Z hydrologického hľadiska patrí do povodia rieky Kysuce, z pedologického hľadiska tu prevládajú hnedé lesné pôdy. Obec Klubina leží na styku Kysuckých vrchov a Slovenských Beskýd v doline rieky Bystrica. Nadmorská výška v strede obce je 440 m n. m. a v chotári 430 s najvyšším bodom 1236 m, ktorý sa nachádza na vrchole Veľkej Rače v Klubinskej doline. Z administratívneho hľadiska leží Klubina v okrese Čadce v Žilinskom kraji. Sídlo Klubina hraničí s katastrami týchto obcí Stará Bystrica, Zborov nad Bystricou a Oščadnica. Z hľadiska cestovného ruchu leží Klubina v blízkosti CHKO Kysuce a blízko je lyžiarske stredisko Veľká Rača.
Pôdy
Najčastejším pôdnym typom vyskytujúcim sa v Klubine sú kambizeme a to kambizeme nasýtené a nenasýtené. Kambizeme nasýtené sa vyskytujú do nadmorskej výšky 700 a nenasýtené do 900 metrov nad morom. Do 700 metrov nad morom sa vyskytujú kambizeme oglejené, ktoré sú poľnohospodársky najintenzívnejšie využívané. Pri tokoch riek Kysuce sa vyskytujú pseudogleje, glejové pôdy a fluvizeme. Z pôdnych druhov sa tu vyskytujú ílovité až ílovitohlinité pôdy, ktoré sa vyskytujú v pahorkatinnej a vrchovinnej časti Hornokysuckého podolia. Tieto pôdne druhy sú často zamokrené a oglejené a priraďujú sa k nim kambizeme oglejené a pseudogleje. Ďalšie sú hlinité pôdy, viažu sa na polohy, kde sa striedajú ílovce a pieskovce. K tomuto pôdnemu druhu sa zaraďuje väčšia časť fluvizemí a glejových pôd na území nivy Kysuce. Ďalej sú tu piesočnatohlinité až hlinitopiesočnaté pôdy, ktoré sa vyskytujú tam, kde prevažujú pieskovce a vyskytujú sa na silikátových riečnych uloženinách.
Hydrologické podmienky
Hydrologicky leží územie Klubiny v povodí rieky Bystrica, ktorá sa vlieva do rieky Kysuca. Bystrica je rieka na severe Slovenska, na Kysuciach, preteká územím okresu Čadca. Je to ľavostranný prítok Kysuce. Má dĺžku 30 km a priemerný prietok v Zborove nad Bystricou je 4,8 m3/s. Je tokom IV. rádu. Pramení na rozhraní Oravskej Magury a Kysuckej vrchoviny v rázsoche medzi vrchmi Beskyd (994,2 m) a Okrúhlica (1 165,1 m) v nadmorskej výške okolo 930 m n. m. Tečie na západ a až po vtok do vodárenskej nádrže Nová Bystrica priberá len kratšie prítoky. Staňov potok (zľava) a Harvelka (sprava) sa vlievajú už do vodnej nádrže. Pod priehradným múrom tečie opäť na západ v Bystrickej brázde, priberá sprava Vychylovku, preteká obcou Nová Bystrica a jej osadami. Zľava priberá Skaličnú (525,0 m n.m.), sprava Veľký potok a vteká na územie obce Stará Bystrica. Tu priberá ľavostrannú Radôstku a ďalej Čierňatín, pri obci Klubina potom Klubinský potok z pravej strany. Oblúkom sa stáča na sever a neskôr na severozápad, tečie okrajom obce Zborov nad Bystricou a sprava priberá Fojtov potok. Preteká popri Kalinove, podteká štátnu cestu I/11 a v Krásňanskej kotline ústi do Kysuce pri meste Krásno nad Kysucou v nadmorskej výške okolo 380 m n. m. Veľa zrážok a pomerne nízke teploty vzduchu a vplyvom toho aj nízky celkový výpar spôsobujú, že vodnatosť Kysuce a jej prítokov je celkovo vysoká. Na vodu sú najbohatšie mesiace marec a apríl a najmenej vody majú toky v septembri. Zreteľný pokles je aj v januári a zvýšenie v júni a júli. Povrchový odtok z povodia je celkove veľký, no značne nevyrovnaný. Maximálne prietoky sa vyskytujú v marci - apríli (15), súvisí to s topením snehu a v lete najmä v júli (10), keď ich výskyt podmieňujú bohaté dažďové zrážky. Minimálne prietoky bývajú obyčajne koncom leta a začiatkom jesene resp. v zime (4 - 7). V prvom prípade je to spôsobené nízkymi zrážkami a pomerne veľkým výparom, v druhom zasa akumuláciou zrážok v snehovej pokrývke. Flyšový podklad podmienil druhové zloženie flóry, ktorá nie je tak pestrá ako v bradlom pásme, či jadrových pohoriach. Rastlinstvo Kysúc, obce Klubina má horský až podhorský charakter. Územie patrí do oblasti Západokarpatskej kveteny, obvodu západobeskydskej flóry. Takmer celé Kysuce boli v minulosti zalesnené, príroda však bola oddávna silne pozmenená činnosťou človeka. V období valašsko-kopaničiarskej kolonizácie a po nej (16.,17. a 18. storočie) sa začalo s klčovaním lesa, ľudia získavali ornú pôdu na pestovanie a pasienky na pasenie dobytka. V súčasnosti však mnohé z typických terasovitých polí zarastajú náletmi a zanikajú, pretože nie sú obrábané, na mnohých pasienkoch sa už nepasie a lúky sa prestávajú kosiť.Tým sa na niektorých miestach postupne späť rozširuje les. V súčasnosti lesy zaberajú takmer 60% územia. Za čias rúbania a klčovania sa zmenšila jeho plocha a zároveň sa zmenilo jeho druhové zloženie. Pôvodne najviac rozšírené dreviny: buk a jedľa, ustúpili v prospech preferovaného smreka. Jedľa sa využívala na výrobu šindľov a konštrukciu zrubových stavieb. Na území Kysúc k lesným spoločenstvám vhodným pre cestovný ruch patria jedľové bučiny, vápencové bučiny a lužné lesy. Najväčšiu časť územia vo výškach 600 až 1000 m n. m. zaberajú sekundárne smrečiny. Stromové poschodie tvorí prevažne smrek obyčajný, buk lesný a jedľa biela. Primiešanými drevinami sú javor horský, javor mliečny, jaseň štíhly a ojedinelé aj smrekovec opadavý. Štát: Slovensko Kraj: Žilinský kraj Okres: Čadca Región: ZMO Kysúc Súradnice: 49°21′27″S , 18°53′34″V Rozloha: 15,57 km² (1 557 ha) Obyvateľstvo: 546 (31. 12. 2011) Hustota: 35,07 obyv./km² Prvá pís. zmienka: 1662 Starosta: Božena Poliačková (SMER, SNS, ĽS-HZDS, KDH, SDKÚ-DS) PSČ: 023 04 (pošta Stará Bystrica) ŠÚJ: 509221 EČV: CA Tel. predvoľba: +421-41 Adresa obecného úradu: Obecný úrad Klubina 67 ,023 04 Stará Bystrica E-mailová adresa: ou.klubina@stonline.sk Telefón: 041/439 51 23